Účinky prírody nás nepochybne sprevádzajú životom. Pacienti, ktorí majú z nemocničnej izby výhľad na zeleň sa podľa výskumov zotavovali lepšie než tí, ktorí mali výhľad na steny. Zamestnanci, ktorí mohli pozerať pri práci oknom do parku uvádzali menej bolestí hlavy a prežívali menej stresu ako zamestnanci bez tejto možnosti.
Ale to nie je všetko. Postupne je čoraz viac obľúbená napríklad psychoterapia vedená pri prechádzke v lese, alebo v parku. V zahraničí sa už môžete stretnúť na zdravotné neduhy dostanete predpis na aktívny pobyt v prírode. Z toho je možné usúdiť, že príroda na nás má pozitívny a liečivý vplyv. Čo sa deje s našou psychikou, keď sa namiesto športovania v uzavretej hale vyberieme von, napríklad do lesa?
Mimovoľná pozornosť a mindfulness
Tak v prvom rade tým uľavíme našej hlave. Možno si teraz pri čítaní týchto riadkov hovoríte, ako môže príroda uľaviť nášmu mozgu. Je to jednoduché. V meste, v budovách, na námestiach sa neustále na niečo zámerne sústredíme – premýšľame o práci, upratovaní v domácnosti, že je potrebné vyzdvihnúť detí z krúžku, opraviť kvapkajúci kohútik, nechať opraviť automobil v servise, vyriešiť dopravu na pracovnú cestu, naplánovať vytúženú dovolenku a tak môžeme pokračovať donekonečna.
20 až 30 minútová prechádzka v parku, po záhrade, alebo v lese stačí na to, aby u nás došlo k zníženiu hladiny kortizolu. Kortizol je jeden zo stresových hormónov, ktorého hladina sa zvyšuje v strese.
Našu pozornosť vyčerpáva množstvo podnetov, ktoré na nás pôsobia. Začíname byť unavení, horšie sa nám premýšľa, viac zabúdame. Ak získame možnosť stráviť čas v prírode, tak si naša hlava uľaví tým, že sa do popredia dostane pozornosť mimovoľná. Pri nej na nás úplne prirodzene pôsobia prírodné podnety, ktoré nevyžadujú naše vedomé sústredenie.
Vďaka tomu môžeme byť omnoho viac prítomní v danom okamihu a trénovať svoju všímavosť na to, čo sa teraz a tu deje. Možno ste už počuli o pojme, ktorý v poslednej dobe získava čoraz viac priestoru nielen v médiách a to je mindfulness. Ide o schopnosť úplne sa sústrediť na to, čo sa deje s našim telom, bez nutnosti hodnotenia toho, čo sa v nás odohráva, alebo očakávania.
Zvládneme sa tak sústrediť na to, čo cítime pod nohami, čo počujeme okolo seba, aký silný je vietor medzi stromami v lese, čo cítime vo vzduchu a dokážeme tak zapojiť všetky naše zmysly a venovať im pozornosť.
Ako je to so stresom?
20 až 30 minútová prechádzka v parku, po záhrade, alebo v lese stačí na to, aby u nás došlo k zníženiu hladiny kortizolu. Kortizol je jeden zo stresových hormónov, ktorého hladina sa zvyšuje v strese. Kortizol je pre naše telo dôležitý pri stresovej reakcii, kedy pomáha telu rýchle reagovať na hroziace nebezpečenstvo. Ak je dlhodobo zvýšený, napríklad v dôsledku chronického stresu, tak má okrem iného negatívny vplyv na náš krvný tlak a imunitný systém.
Ak sa rozhodneme zostať v lese dlhšiu dobu než zmieňovanú polhodinu, tak hladina kortizolu klesá ďalej, ale tentokrát už pomalšie. Stres pomáha znižovať aj pohybová aktivita, pri ktorej sa vyplavujú endorfíny a tiež sa znižuje už zmieňovaná hladina kortizolu. Pohyb vonku nám naviac dodá dávku dobrej nálady práve vďaka už zmieneným endorfínom, ktoré bývajú označované za takzvané hormóny šťastia.
Dopamín a koniec ruminácie (nesúvisí s rumom!)
Prechádzky v prírode majú pozitívny vplyv aj na rumináciu, ktorú si môžeme predstaviť ako takú „myšlienkovú slučku“, v ktorej sa zacyklíme v negatívnych myšlienkach a len ťažko sa nám to opúšťa. Podľa uskutočnených výskumov stačila 30 minútová prechádzka v mestskom parku na to, aby došlo k zníženiu týchto myšlienok a zlepšeniu nálady.
Ak získame možnosť stráviť čas v prírode, tak si naša hlava uľaví tým, že sa do popredia dostane pozornosť mimovoľná. Pri nej na nás úplne prirodzene pôsobia prírodné podnety, ktoré nevyžadujú naše vedomé sústredenie.
Pri pohybe sa v našom tele uvoľňuje tiež dopamín, ktorý nám prináša potešenie a je kľúčový v systéme odmeny. Ak zabehneme lepší čas, vyšplháme sa hore do výšky, ktorú sme ešte nezdolali, alebo splavíme náročnú rieku, tak sa dopamín vyplaví.
V tej chvíli nás opojí potešením a náš mozog chce túto emóciu prežívať znovu a znovu. Čo okrem dobrého pocitu a motivácie, ktoré nás ťahajú k prekonávaniu náročnejších prekážok a osvojovaniu nových zručností, môže viesť aj k závislému chovaniu. Zároveň dopamín prispieva k lepšiemu fungovaniu pamäte, myslenia a koncentrácie.
Vitamín D
Okrem relaxácie, obnovenia psychických síl a uvoľnenia sa si vonku doplníte aj vitamín D, ktorý hrá rolu v regulácii nálady. Nie je to jediný efekt slnečných lúčov. Vystavením sa slnku pomáha s nastavením nášho cirkadiánneho rytmu, ktorý riadi náš rytmus spánku a bdenia. Vďaka tomu, že strávime pohybom vonku čas na slnku, tak sa nám zlepší spánok.
Ak máme niečo, čo nám môže zlepšiť náladu, dovoliť našej hlave oddychovať a nabrať silu, tak by bola škoda to nevyužiť.
Vybaviť sa do přírody